Daňová reforma: Živnostníci by mali platiť viac

Daňová reforma

Na slovensku je aktuálne približne 400 000 živnostníkov (SZČO), ktorí sa obávajú, že budú zrušené paušálne výdavky. Ak táto daňová reforma bude schválená, znamenalo by to pre živnostníkov platiť vyššiu daň.

"Možno štvrť milióna ľudí, ktorí si teraz uplatňujú paušálne výdavky, ma bude dnes preklínať" - povedal na úvod Igor Matovič.

Namiesto paušálnych výdavkov by si tak mohli uplatniť paušálnu daň, ktorá by predstavovala súčet daní z prímov a zdravotných a sociálnych odvodov.

Dôvodom, prečo Igor Matovič predstavil túto reformu je, že celý štát funguje na pleciach zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby sa na financovaní štátu podieľajú len zlomkom. V číslach: Na Slovensku sú 2 milióny zamestnancov, ktorí na odvodoch zaplatia štátu 16 miliárd eur, čo je v prepočte 8 000 eur ročne. Živnostníkov je 400 tisíc a štátu zaplatia 0,8 miliardy eur, teda v prepočte 2 000 eur ročne, čo predstavuje 4-krát menej v porovnaní so zamestnancami.

Momentálne sa vzťahuje na živnostníkov 15-percentná sadzba dane z príjmu. Minimálne mesačné odvody do zdravotnej poisťovne sú vo výške 76,44 eur alebo v prípade osoby so zdravotným postihnutím 38,22 eur. Minimálny mesačný vymeriavací základ na rok 2021 je 546 eur, z čo vyplýva poistné mesačne vo výške 180,99 eur.

Koľko presne zaplatia živnostníci štátu?

Živnostník s ročným obratom 30 000 eur zaplatí v paušálnom režime na daniach a odvodoch celkovo 8 700 eur, čo predstavuje už spomenutých 29%. V prepočte na mesiac pri obrate 2 500 eur by zaplatil na odvodoch 725 eur. Za aktuálnych podmienok by živnostník pri takomto obrate zaplatil len 3 843 eur ročne alebo 320 eur mesačne.

Ako to je v iných štátoch?

Napríklad v susednom Česku by živnostník pri obrate 30 000 eur ročne zaplatil 2 588 eur, čo je menej ako aktuálne u nás a v Maďarku dokonca ešte menej, len 1 649 eur.

Ako to dopadne?

Zvyšovať odvody na základe porovnávania živnostníkov so zamestnancami nie je úplne ideálne, pretože obe tieto skupiny ľudí pracujú za iných podmienok. Treba brať v úvahu, že živnostníci sú zodpovední nájsť si vždy nejaký prácu, ručiť svojim majetkom, platiť odvody aj keď na druhý rok majú nižší príjem a podobne. Zamestnanci naopak nemusia nič obdobné riešiť a väčšina zodpovednosti prechádza na zamestnávateľa (firmu). 

Slovensko zažilo už viaceré reformy a táto reforma pod názvom "Daňová revolúcia" zatiaľ patrí medzi najväčšie. Viacerí odborníci z tejto reformy nie sú nadšení a väčšina to kritizuje. Z histórie však vieme, že ani jedna z väčších reforiem neprešla v plnom rozsahu, teda nie je to vylúčene ani teraz.